Táto kniha je tiež kniha všetci japonskí občania musia ísť k odberu najbližšieho kníhkupectva. Je to presne to isté pre ľudí po celom svete, ale nejako to povediem čo najviac.
Prvé vydanie 7. júna 2017. WAC Inc. 1700 jenov. Watanabe Shoichi
"Prameň poznania" Nasleduje pohľad z tejto knihy.
Pamätná publikácia "znalostný gigant" posledná správa, vzácny učenec, esej drahokamu
- Konzistentnosť histórie zapamätaná v budúcnosti Japonci bude zdrojom patriotizmu pod vedomím a bude zdrojom pýchy ako občana a prosperity krajiny. (Z textu)
Ústava podriadená otroctvu
Mladí ľudia to nemusia vedieť, ale povolanie Japonska malo pokračovať po dobu päťdesiatich rokov v čase vytvorenia ústavy a na krátku dobu dvadsaťpäť rokov.
Japonsko bolo GHQ nepriamou vládou.
Spočiatku sa zdá, že ide o politiku, aby sa dostala do priamej správy vecí verejných a aby bola mena do bojových umení, ale stala sa nepriamym pravidlom s úsilím ministrov zahraničných vecí Shigemitsu.
Takže mena je tiež len, a oficiálny jazyk zostal aj v japončine.
GHQ však ignoroval medzinárodné zmluvy.
A zmenila trvalý právny systém okupovaných krajín.
Na tento účel je potrebná správna základná metóda.
Inými slovami, bolo rozhodnuté, že Japonci vytvorili novú ústavu - nemohli sa zúčastniť na japonskej tvorbe a komentár bol tiež prísny zákaz - Pretože sa GHQ rozhodol podporiť svoj vlastný Zákon o základných poistných právach, keďže tam je Ústava Japonska ,
Pri príprave svojho vystúpenia cisárovi Showovi: "Ratifikovať zmenu imperiálnej konštitúcie, ktorá prešla poradným hľadaním šľachtickej rady a rezolúcie Meijiho rady podľa článku 73 imperiálnej konštitúcie a vyhlásiť ju tu". Cisárske slovo, ktoré má byť vydané.
V tomto imperiálnom prepisu: "My, hlboko potešený, že založenie novej japonskej stavby sa rozhodlo na základe vedomia japonského ľudu ... ..." (Podčiarknutie je Watanabe), je tu aj slovo cisára Showa.
Táto ústava bola vytvorená v GHQ asi týždeň a konsenzus japonských občanov nebol nikdy spochybnený. Okrem toho sme v tlačovom kóde nemali žiadne pripomienky k ústavnému zriadeniu, cisár Showa by nemal vedieť, nemohol povedať Že to nebolo úplne.
V tom čase bola GHQ absolútnou silou Japonska a dokonca aj v Postupimskej deklarácii sa cisárovi mal "podriadiť" GHQ.
Aká bola myseľ cisára, ktorý nemá inú možnosť ako vydať cisársky takýto rozhovor, je to v rozpore so zámerom.
V dobe, keď prežitie samotnej cisárskej rodiny bolo tiež v nebezpečenstve, sa zdalo, že spolupracovali pri príprave formy nepriamej správy nevyhnutne.
Tento návrh pokračuje.