Lima tahun lalu,
saya pergi ke Malaysia
dengan anak lelaki saya dan ibu saya.
Five years ago,
I went to Malaysia
with my son and my mother.
Disitu saya jumpa seorang kedai.
Semasa itu saya boleh cakap sedikit dalam bahasa Malaysia.
(Sekalang boleh cakap banyak tapi tak boleh tris)
There I met a salesman.
At that time I could speak a little in Malay.
(Now I can speak a lot, but cannot write)
Orang kedai cakap "Katte kudasai (tolong beri)" dalam bahasa Jepun.
Saya cakap "Mahal" dalam bahasa Malaysia.
Orang kedai cakap "boleh bahasa Melayu!?"
Saya cakap "Sedikit"
Dan orang kedai kata "Sikit-sikit lama-lama apa-apa..."
The salesman said "Katte kudasai (please buy)" in Japanese.
I said "Expensive" in Malay.
He said "Can you speak in Malay!?"
I answered "a little".
Then he said "little by little will be something..."
Saya lupa itu.
Saya mahu tahu itu.
I forgot it.
I want to know it.
つ、つかれました
これだけ書くにも一苦労です
5年前にね、はじめてマレーシアに行ったんです
母と息子を連れて
あいさつとかちょこっとしか覚えて行かなかったんだけど、
すごくびっくりされたり、よろこばれたりしたの
そのときに、あるお店の店員さんに
「ちりも積もれば山となる」みたいなこと言われたんだけど
すっかり忘れちゃって・・・
そのことばを胸にちょっと今年はがんばってみようと思ってます
とはいえ三日坊主なのでブログにすることにしました
もしかしたらどなたか奇特な方が読んでくれて
続けられるかもしれないので